Chameleóny (Chamaeleontidae)

Výskyt : Táto čeľaď sa pravdepodobne vyvinula vo Východnej Afrike. V súčasnosti chameleóny obývajú všetky druhy tropických a horských dažďových pralesov, savany, vyskytujú sa aj na okrajoch polopúští a stepí. Väčšina druhov žije na stromoch a kroch, niektoré malé druhy prežívajú na zemi pod napadaným lístím.
Opis : V čeľadi Chamaeleontidae je v súčasnosti asi 150 druhov chameleónov. Jednotlivé druhy chameleónov môžu dosahovať rôznu veľkosť. Najmenším druhom je Brookesia minima, ktorá dosahuje dĺžku 33 mm, jedným z najväčších je Chameleón obrovský so svojou dĺžkou až 79 cm. Priemerná dĺžka väčšiny druhov chameleónov je medzi 15 až 30 cm.

Telo chameleóna : Chameleóny majú bočne sploštené telo, dlhý chvost, ktorého schopnosť zvinutia sa do špirály umožňuje obkrútením okolo konára vytvoriť piaty pevný oporný bod pri držaní sa v korune stromov.

Nohy chameleóna sú tzv. zygodaktilné - prsty sú zrastené do akýchsi klieští: na predných končatinách sú tri vonkajšie a dva vnútorné prsty a na zadných je to naopak. Na prstoch majú silné pazúry, ktoré umocňujú silu uchytenia počas lezenia po kôre stromov.

Hlava chameleóna : Chameleonóvité nemajú Jacobsonov orgán a podobne ako hadom im chýba vonkajšie aj stredné ucho. Toto nasvedčuje tomu, že by mohli byť chameleóny hluché, no dokážu medzi sebou komunikovať cez vibrácie pevných materiálov ako sú konáre stromov.

Oko chameleóna je považované za „technicky“ najdokonalejšie v celej živočíšnej ríši. Horná a dolná časť očných viečok chameleóna je zrastená kožou pokrytou jemnými farebnými šupinami tak, že je nich otvor vo veľkosti očnej zrenice. Oči tohto plaza sa môžu pohybovať samostatne a dokážu súčasne vnímať dva objekty. Zviera môže vidieť v rozsahu 360°. Vo chvíli lokalizácie koristi sa dokážu chameleóny obidve oči sústrediť na tento jeden bod, čím chameleón získa ostrý, priestorový stereoskopický obraz, registrujú takto aj najmenší hmyz už do vzdialenosti 5-10 cm. Chameleóny sú schopné vnímať aj ultrafialové svetlo.

Jazyk chameleóna je veľmi dlhý, môže presiahnuť dĺžku ich tela. Tento jazyk dokážu z tlamy vystreliť rýchlosťou väčšou, aká je postrehnuteľná ľudským okom.Jeho koniec je silne lepkavý, s hruškovitým svalom, ktorý rýchlo udrie a aj s pomocou mierneho podtlaku uchopí korisť. Následne je korisť rýchlo vtiahnutá do jeho silnej tlamy, v ktorej ju rozdrví a skonzumuje.

Farba chameleóna : Známa je schopnosť chameleóna meniť svoju farbu. Túto výnimočnú schopnosť zabezpečujú špecializované kožné bunky ( chromatofóry ) , ktoré sa nachádzajú pod ich priesvitnou vonkajšou kožou. Farebné odtiene kože chameleóna sa menia v závislosti od genetických dispozícii jednotlivých druhov. Základné sfarbenie chameleónov je, podobne ako u väčšiny živočíchov, kombinované tak aby splynuli so svojim prostredím. Nie je pravda, že zmena farby chameleóna je podmienená aktuálnou adaptáciou na farbu prostredia. Na sfarbenie má vplyv aj teplota, ročné obdobie, intenzita osvetlenia, denná doba, ale aj jeho nálada, pohlavie a správanie v období pohlavnej aktivity, stres a iné vplyvy. Zmena farby chameleóna je teda skôr jedným zo spôsobov komunikácie. Vyjadruje aj emócie a môže byť cestou, ktorá má jedinca počas dvorenia zatraktívniť u opačného pohlavia.

Pohlavný dimorfizmus : U väčšiny druhov chameleónov sa vyskytuje výrazný pohlavný dimorfizmus, samce v porovnaní so samicami sa vyznačujú väčšou pestrosťou a často u viacerých druhov chameleónov majú na sebe rôzne výraznejšie ozdoby, ako sú výrastky, goliere, rohy, alebo helma.

Reprodukcia : Chameleóny sú najčastejšie vajcorodé, niektoré sú vajcoživorodé. Samičky vajcorodých druhov kladú vajíčka asi po 3-6 týždňoch gravidity. Zlezú zo stromov a v závislosti od druhu chameleóna vyhrabú 10-30 cm hlbokú jamu. Na dne tejto jamy sa počas kladenia otáčajú, po nakladení jamu zahrabú a toto miesto opustia. Množstvo nakladených vajec tiež závisí od druhu, malé druhy rodu Brookesia môžu naklásť iba 2-4 vajcia, pokým Chamaeleo calyptratus dokáže naklásť až 80-100 vajec. Vajcoživorodé chameleóny majú obdobie gravidity okolo 5-6 mesiacov. Novonarodené chameleóny spia, obalené v priesvitnom obale, kým sa nedotknú zeme, či konára, a vtedy sa po prebudení pokúšajú vyslobodiť z membrány. Samice vajcoživorodých chameleónov dokážu mať naraz 8-30 živých mláďat.

Potrava : Zaujímavý je spôsob lovu chameleónovitých jašterov. Hlavnou potravinovou zložkou chameleónov je rôzny hmyz, hlavne kobylky , modlivky , na ktorý si dokážu počkať v stave nehybného postoja na konári. V prípade, že sa ich korisť usadí v dosahu ich dlhého lepkavého jazyka, vymrštia ho a úctyhodnou rýchlosťou si chytený hmyz týmto jazykom vtiahnu do papule. Väčšie druhy sa môžu živiť aj menšími vtákmi, alebo inými menšími zástupcami radu jašterotvarých. Chameleóny preferujú tečúcu, dažďovú vodu pred stálymi vodnými zdrojmi, nie je preto jednoduché ich naučiť aby ju v zajatí konzumovali z misky.

Chameleón jemenský (Chamaeleo calyptratus) je najčastejšie chovaným druhom chameleóna. Obýva suché a krovinaté miesta v hornatých oblastiach Jemena a Saudskej Arábie. Žije samotárskym životom, dožíva sa veku piatich rokov. Živí sa hmyzom, mláďatami drobných stavovcov a občas aj rastlinnou stravou. Chameleón jemenský má výnimočne vysokú helmu, ktorá môže u dospelého samca dosahovať výšku až 8 cm.

Chameleón pardálí (Furcifer pardalis) pochádza zo severného a stredného Madagaskaru. Sfarbenie tohto druhu je neobyčajne rozmanité. Samec je najčastejšie zelený, môže byť aj čierny s bielymi alebo červenými škvrnami. Dorastá do dĺžky asi 50 cm a na hlave má malú helmu. Samička meria asi 35 cm a je zaoblenejší. Jej sfarbenia sú žltá, šedá ružová a fialová.

Chameleón Parsonov (Calumma parsonii) žije v dažďovým lesoch na východnom pobreží Madagaskaru. Dorastajú do dĺžky až 60 - 65 cm, samice sú menšie.

Brookesia minima


Chameleón obrovský


Chameleón jemenský


Chameleón jemenský


Chameleón pardálí


Chameleón pardálí


Chameleón parsonov


Chameleón parsonov


Rozmnožovanie

Výskyt : Táto čeľaď sa pravdepodobne vyvinula vo Východnej Afrike. V súčasnosti chameleóny obývajú všetky druhy tropických a horských dažďových pralesov, savany, vyskytujú sa aj na okrajoch polopúští a stepí. Väčšina druhov žije na stromoch a kroch, niektoré malé druhy prežívajú na zemi pod napadaným lístím. Opis : V čeľadi Chamaeleontidae je v súčasnosti asi 150 druhov chameleónov. Jednotlivé druhy chameleónov môžu dosahovať rôznu veľkosť. Najmenším druhom je Brookesia minima, ktorá dosahuje dĺžku 33 mm, jedným z najväčších je Chameleón obrovský so svojou dĺžkou až 79 cm. Priemerná dĺžka väčšiny druhov chameleónov je medzi 15 až 30 cm. Telo chameleóna : Chameleóny majú bočne sploštené telo, dlhý chvost, ktorého schopnosť zvinutia sa do špirály umožňuje obkrútením okolo konára vytvoriť piaty pevný oporný bod pri držaní sa v korune stromov. Nohy chameleóna sú tzv. zygodaktilné - prsty sú zrastené do akýchsi klieští: na predných končatinách sú tri vonkajšie a dva vnútorné prsty a na zadných je to naopak. Na prstoch majú silné pazúry, ktoré umocňujú silu uchytenia počas lezenia po kôre stromov. Hlava chameleóna : Chameleonóvité nemajú Jacobsonov orgán a podobne ako hadom im chýba vonkajšie aj stredné ucho. Toto nasvedčuje tomu, že by mohli byť chameleóny hluché, no dokážu medzi sebou komunikovať cez vibrácie pevných materiálov ako sú konáre stromov. Oko chameleóna je považované za „technicky“ najdokonalejšie v celej živočíšnej ríši. Horná a dolná časť očných viečok chameleóna je zrastená kožou pokrytou jemnými farebnými šupinami tak, že je nich otvor vo veľkosti očnej zrenice. Oči tohto plaza sa môžu pohybovať samostatne a dokážu súčasne vnímať dva objekty. Zviera môže vidieť v rozsahu 360°. Vo chvíli lokalizácie koristi sa dokážu chameleóny obidve oči sústrediť na tento jeden bod, čím chameleón získa ostrý, priestorový stereoskopický obraz, registrujú takto aj najmenší hmyz už do vzdialenosti 5-10 cm. Chameleóny sú schopné vnímať aj ultrafialové svetlo. Jazyk chameleóna je veľmi dlhý, môže presiahnuť dĺžku ich tela. Tento jazyk dokážu z tlamy vystreliť rýchlosťou väčšou, aká je postrehnuteľná ľudským okom.Jeho koniec je silne lepkavý, s hruškovitým svalom, ktorý rýchlo udrie a aj s pomocou mierneho podtlaku uchopí korisť. Následne je korisť rýchlo vtiahnutá do jeho silnej tlamy, v ktorej ju rozdrví a skonzumuje. Farba chameleóna : Známa je schopnosť chameleóna meniť svoju farbu. Túto výnimočnú schopnosť zabezpečujú špecializované kožné bunky ( chromatofóry ) , ktoré sa nachádzajú pod ich priesvitnou vonkajšou kožou. Farebné odtiene kože chameleóna sa menia v závislosti od genetických dispozícii jednotlivých druhov. Základné sfarbenie chameleónov je, podobne ako u väčšiny živočíchov, kombinované tak aby splynuli so svojim prostredím. Nie je pravda, že zmena farby chameleóna je podmienená aktuálnou adaptáciou na farbu prostredia. Na sfarbenie má vplyv aj teplota, ročné obdobie, intenzita osvetlenia, denná doba, ale aj jeho nálada, pohlavie a správanie v období pohlavnej aktivity, stres a iné vplyvy. Zmena farby chameleóna je teda skôr jedným zo spôsobov komunikácie. Vyjadruje aj emócie a môže byť cestou, ktorá má jedinca počas dvorenia zatraktívniť u opačného pohlavia. Pohlavný dimorfizmus : U väčšiny druhov chameleónov sa vyskytuje výrazný pohlavný dimorfizmus, samce v porovnaní so samicami sa vyznačujú väčšou pestrosťou a často u viacerých druhov chameleónov majú na sebe rôzne výraznejšie ozdoby, ako sú výrastky, goliere, rohy, alebo helma. Reprodukcia : Chameleóny sú najčastejšie vajcorodé, niektoré sú vajcoživorodé. Samičky vajcorodých druhov kladú vajíčka asi po 3-6 týždňoch gravidity. Zlezú zo stromov a v závislosti od druhu chameleóna vyhrabú 10-30 cm hlbokú jamu. Na dne tejto jamy sa počas kladenia otáčajú, po nakladení jamu zahrabú a toto miesto opustia. Množstvo nakladených vajec tiež závisí od druhu, malé druhy rodu Brookesia môžu naklásť iba 2-4 vajcia, pokým Chamaeleo calyptratus dokáže naklásť až 80-100 vajec. Vajcoživorodé chameleóny majú obdobie gravidity okolo 5-6 mesiacov. Novonarodené chameleóny spia, obalené v priesvitnom obale, kým sa nedotknú zeme, či konára, a vtedy sa po prebudení pokúšajú vyslobodiť z membrány. Samice vajcoživorodých chameleónov dokážu mať naraz 8-30 živých mláďat. Potrava : Zaujímavý je spôsob lovu chameleónovitých jašterov. Hlavnou potravinovou zložkou chameleónov je rôzny hmyz, hlavne kobylky , modlivky , na ktorý si dokážu počkať v stave nehybného postoja na konári. V prípade, že sa ich korisť usadí v dosahu ich dlhého lepkavého jazyka, vymrštia ho a úctyhodnou rýchlosťou si chytený hmyz týmto jazykom vtiahnu do papule. Väčšie druhy sa môžu živiť aj menšími vtákmi, alebo inými menšími zástupcami radu jašterotvarých. Chameleóny preferujú tečúcu, dažďovú vodu pred stálymi vodnými zdrojmi, nie je preto jednoduché ich naučiť aby ju v zajatí konzumovali z misky. Chameleón jemenský (Chamaeleo calyptratus) je najčastejšie chovaným druhom chameleóna. Obýva suché a kro...

Translation was truncated because of the limit at 5000 characters set by Google API.

Výskyt : Táto čeľaď sa pravdepodobne vyvinula vo Východnej Afrike. V súčasnosti chameleóny obývajú všetky druhy tropických a horských dažďových pralesov, savany, vyskytujú sa aj na okrajoch polopúští a stepí. Väčšina druhov žije na stromoch a kroch, niektoré malé druhy prežívajú na zemi pod napadaným lístím. Opis : V čeľadi Chamaeleontidae je v súčasnosti asi 150 druhov chameleónov. Jednotlivé druhy chameleónov môžu dosahovať rôznu veľkosť. Najmenším druhom je Brookesia minima, ktorá dosahuje dĺžku 33 mm, jedným z najväčších je Chameleón obrovský so svojou dĺžkou až 79 cm. Priemerná dĺžka väčšiny druhov chameleónov je medzi 15 až 30 cm. Telo chameleóna : Chameleóny majú bočne sploštené telo, dlhý chvost, ktorého schopnosť zvinutia sa do špirály umožňuje obkrútením okolo konára vytvoriť piaty pevný oporný bod pri držaní sa v korune stromov. Nohy chameleóna sú tzv. zygodaktilné - prsty sú zrastené do akýchsi klieští: na predných končatinách sú tri vonkajšie a dva vnútorné prsty a na zadných je to naopak. Na prstoch majú silné pazúry, ktoré umocňujú silu uchytenia počas lezenia po kôre stromov. Hlava chameleóna : Chameleonóvité nemajú Jacobsonov orgán a podobne ako hadom im chýba vonkajšie aj stredné ucho. Toto nasvedčuje tomu, že by mohli byť chameleóny hluché, no dokážu medzi sebou komunikovať cez vibrácie pevných materiálov ako sú konáre stromov. Oko chameleóna je považované za „technicky“ najdokonalejšie v celej živočíšnej ríši. Horná a dolná časť očných viečok chameleóna je zrastená kožou pokrytou jemnými farebnými šupinami tak, že je nich otvor vo veľkosti očnej zrenice. Oči tohto plaza sa môžu pohybovať samostatne a dokážu súčasne vnímať dva objekty. Zviera môže vidieť v rozsahu 360°. Vo chvíli lokalizácie koristi sa dokážu chameleóny obidve oči sústrediť na tento jeden bod, čím chameleón získa ostrý, priestorový stereoskopický obraz, registrujú takto aj najmenší hmyz už do vzdialenosti 5-10 cm. Chameleóny sú schopné vnímať aj ultrafialové svetlo. Jazyk chameleóna je veľmi dlhý, môže presiahnuť dĺžku ich tela. Tento jazyk dokážu z tlamy vystreliť rýchlosťou väčšou, aká je postrehnuteľná ľudským okom.Jeho koniec je silne lepkavý, s hruškovitým svalom, ktorý rýchlo udrie a aj s pomocou mierneho podtlaku uchopí korisť. Následne je korisť rýchlo vtiahnutá do jeho silnej tlamy, v ktorej ju rozdrví a skonzumuje. Farba chameleóna : Známa je schopnosť chameleóna meniť svoju farbu. Túto výnimočnú schopnosť zabezpečujú špecializované kožné bunky ( chromatofóry ) , ktoré sa nachádzajú pod ich priesvitnou vonkajšou kožou. Farebné odtiene kože chameleóna sa menia v závislosti od genetických dispozícii jednotlivých druhov. Základné sfarbenie chameleónov je, podobne ako u väčšiny živočíchov, kombinované tak aby splynuli so svojim prostredím. Nie je pravda, že zmena farby chameleóna je podmienená aktuálnou adaptáciou na farbu prostredia. Na sfarbenie má vplyv aj teplota, ročné obdobie, intenzita osvetlenia, denná doba, ale aj jeho nálada, pohlavie a správanie v období pohlavnej aktivity, stres a iné vplyvy. Zmena farby chameleóna je teda skôr jedným zo spôsobov komunikácie. Vyjadruje aj emócie a môže byť cestou, ktorá má jedinca počas dvorenia zatraktívniť u opačného pohlavia. Pohlavný dimorfizmus : U väčšiny druhov chameleónov sa vyskytuje výrazný pohlavný dimorfizmus, samce v porovnaní so samicami sa vyznačujú väčšou pestrosťou a často u viacerých druhov chameleónov majú na sebe rôzne výraznejšie ozdoby, ako sú výrastky, goliere, rohy, alebo helma. Reprodukcia : Chameleóny sú najčastejšie vajcorodé, niektoré sú vajcoživorodé. Samičky vajcorodých druhov kladú vajíčka asi po 3-6 týždňoch gravidity. Zlezú zo stromov a v závislosti od druhu chameleóna vyhrabú 10-30 cm hlbokú jamu. Na dne tejto jamy sa počas kladenia otáčajú, po nakladení jamu zahrabú a toto miesto opustia. Množstvo nakladených vajec tiež závisí od druhu, malé druhy rodu Brookesia môžu naklásť iba 2-4 vajcia, pokým Chamaeleo calyptratus dokáže naklásť až 80-100 vajec. Vajcoživorodé chameleóny majú obdobie gravidity okolo 5-6 mesiacov. Novonarodené chameleóny spia, obalené v priesvitnom obale, kým sa nedotknú zeme, či konára, a vtedy sa po prebudení pokúšajú vyslobodiť z membrány. Samice vajcoživorodých chameleónov dokážu mať naraz 8-30 živých mláďat. Potrava : Zaujímavý je spôsob lovu chameleónovitých jašterov. Hlavnou potravinovou zložkou chameleónov je rôzny hmyz, hlavne kobylky , modlivky , na ktorý si dokážu počkať v stave nehybného postoja na konári. V prípade, že sa ich korisť usadí v dosahu ich dlhého lepkavého jazyka, vymrštia ho a úctyhodnou rýchlosťou si chytený hmyz týmto jazykom vtiahnu do papule. Väčšie druhy sa môžu živiť aj menšími vtákmi, alebo inými menšími zástupcami radu jašterotvarých. Chameleóny preferujú tečúcu, dažďovú vodu pred stálymi vodnými zdrojmi, nie je preto jednoduché ich naučiť aby ju v zajatí konzumovali z misky. Chameleón jemenský (Chamaeleo calyptratus) je najčastejšie chovaným druhom chameleóna. Obýva suché a kro...

Výskyt : Táto čeľaď sa pravdepodobne vyvinula vo Východnej Afrike. V súčasnosti chameleóny obývajú všetky druhy tropických a horských dažďových pralesov, savany, vyskytujú sa aj na okrajoch polopúští a stepí. Väčšina druhov žije na stromoch a kroch, niektoré malé druhy prežívajú na zemi pod napadaným lístím. Opis : V čeľadi Chamaeleontidae je v súčasnosti asi 150 druhov chameleónov. Jednotlivé druhy chameleónov môžu dosahovať rôznu veľkosť. Najmenším druhom je Brookesia minima, ktorá dosahuje dĺžku 33 mm, jedným z najväčších je Chameleón obrovský so svojou dĺžkou až 79 cm. Priemerná dĺžka väčšiny druhov chameleónov je medzi 15 až 30 cm. Telo chameleóna : Chameleóny majú bočne sploštené telo, dlhý chvost, ktorého schopnosť zvinutia sa do špirály umožňuje obkrútením okolo konára vytvoriť piaty pevný oporný bod pri držaní sa v korune stromov. Nohy chameleóna sú tzv. zygodaktilné - prsty sú zrastené do akýchsi klieští: na predných končatinách sú tri vonkajšie a dva vnútorné prsty a na zadných je to naopak. Na prstoch majú silné pazúry, ktoré umocňujú silu uchytenia počas lezenia po kôre stromov. Hlava chameleóna : Chameleonóvité nemajú Jacobsonov orgán a podobne ako hadom im chýba vonkajšie aj stredné ucho. Toto nasvedčuje tomu, že by mohli byť chameleóny hluché, no dokážu medzi sebou komunikovať cez vibrácie pevných materiálov ako sú konáre stromov. Oko chameleóna je považované za „technicky“ najdokonalejšie v celej živočíšnej ríši. Horná a dolná časť očných viečok chameleóna je zrastená kožou pokrytou jemnými farebnými šupinami tak, že je nich otvor vo veľkosti očnej zrenice. Oči tohto plaza sa môžu pohybovať samostatne a dokážu súčasne vnímať dva objekty. Zviera môže vidieť v rozsahu 360°. Vo chvíli lokalizácie koristi sa dokážu chameleóny obidve oči sústrediť na tento jeden bod, čím chameleón získa ostrý, priestorový stereoskopický obraz, registrujú takto aj najmenší hmyz už do vzdialenosti 5-10 cm. Chameleóny sú schopné vnímať aj ultrafialové svetlo. Jazyk chameleóna je veľmi dlhý, môže presiahnuť dĺžku ich tela. Tento jazyk dokážu z tlamy vystreliť rýchlosťou väčšou, aká je postrehnuteľná ľudským okom.Jeho koniec je silne lepkavý, s hruškovitým svalom, ktorý rýchlo udrie a aj s pomocou mierneho podtlaku uchopí korisť. Následne je korisť rýchlo vtiahnutá do jeho silnej tlamy, v ktorej ju rozdrví a skonzumuje. Farba chameleóna : Známa je schopnosť chameleóna meniť svoju farbu. Túto výnimočnú schopnosť zabezpečujú špecializované kožné bunky ( chromatofóry ) , ktoré sa nachádzajú pod ich priesvitnou vonkajšou kožou. Farebné odtiene kože chameleóna sa menia v závislosti od genetických dispozícii jednotlivých druhov. Základné sfarbenie chameleónov je, podobne ako u väčšiny živočíchov, kombinované tak aby splynuli so svojim prostredím. Nie je pravda, že zmena farby chameleóna je podmienená aktuálnou adaptáciou na farbu prostredia. Na sfarbenie má vplyv aj teplota, ročné obdobie, intenzita osvetlenia, denná doba, ale aj jeho nálada, pohlavie a správanie v období pohlavnej aktivity, stres a iné vplyvy. Zmena farby chameleóna je teda skôr jedným zo spôsobov komunikácie. Vyjadruje aj emócie a môže byť cestou, ktorá má jedinca počas dvorenia zatraktívniť u opačného pohlavia. Pohlavný dimorfizmus : U väčšiny druhov chameleónov sa vyskytuje výrazný pohlavný dimorfizmus, samce v porovnaní so samicami sa vyznačujú väčšou pestrosťou a často u viacerých druhov chameleónov majú na sebe rôzne výraznejšie ozdoby, ako sú výrastky, goliere, rohy, alebo helma. Reprodukcia : Chameleóny sú najčastejšie vajcorodé, niektoré sú vajcoživorodé. Samičky vajcorodých druhov kladú vajíčka asi po 3-6 týždňoch gravidity. Zlezú zo stromov a v závislosti od druhu chameleóna vyhrabú 10-30 cm hlbokú jamu. Na dne tejto jamy sa počas kladenia otáčajú, po nakladení jamu zahrabú a toto miesto opustia. Množstvo nakladených vajec tiež závisí od druhu, malé druhy rodu Brookesia môžu naklásť iba 2-4 vajcia, pokým Chamaeleo calyptratus dokáže naklásť až 80-100 vajec. Vajcoživorodé chameleóny majú obdobie gravidity okolo 5-6 mesiacov. Novonarodené chameleóny spia, obalené v priesvitnom obale, kým sa nedotknú zeme, či konára, a vtedy sa po prebudení pokúšajú vyslobodiť z membrány. Samice vajcoživorodých chameleónov dokážu mať naraz 8-30 živých mláďat. Potrava : Zaujímavý je spôsob lovu chameleónovitých jašterov. Hlavnou potravinovou zložkou chameleónov je rôzny hmyz, hlavne kobylky , modlivky , na ktorý si dokážu počkať v stave nehybného postoja na konári. V prípade, že sa ich korisť usadí v dosahu ich dlhého lepkavého jazyka, vymrštia ho a úctyhodnou rýchlosťou si chytený hmyz týmto jazykom vtiahnu do papule. Väčšie druhy sa môžu živiť aj menšími vtákmi, alebo inými menšími zástupcami radu jašterotvarých. Chameleóny preferujú tečúcu, dažďovú vodu pred stálymi vodnými zdrojmi, nie je preto jednoduché ich naučiť aby ju v zajatí konzumovali z misky. Chameleón jemenský (Chamaeleo calyptratus) je najčastejšie chovaným druhom chameleóna. Obýva suché a kro...

Translation was truncated because of the limit at 5000 characters set by Google API.

Výskyt : Táto čeľaď sa pravdepodobne vyvinula vo Východnej Afrike. V súčasnosti chameleóny obývajú všetky druhy tropických a horských dažďových pralesov, savany, vyskytujú sa aj na okrajoch polopúští a stepí. Väčšina druhov žije na stromoch a kroch, niektoré malé druhy prežívajú na zemi pod napadaným lístím. Opis : V čeľadi Chamaeleontidae je v súčasnosti asi 150 druhov chameleónov. Jednotlivé druhy chameleónov môžu dosahovať rôznu veľkosť. Najmenším druhom je Brookesia minima, ktorá dosahuje dĺžku 33 mm, jedným z najväčších je Chameleón obrovský so svojou dĺžkou až 79 cm. Priemerná dĺžka väčšiny druhov chameleónov je medzi 15 až 30 cm. Telo chameleóna : Chameleóny majú bočne sploštené telo, dlhý chvost, ktorého schopnosť zvinutia sa do špirály umožňuje obkrútením okolo konára vytvoriť piaty pevný oporný bod pri držaní sa v korune stromov. Nohy chameleóna sú tzv. zygodaktilné - prsty sú zrastené do akýchsi klieští: na predných končatinách sú tri vonkajšie a dva vnútorné prsty a na zadných je to naopak. Na prstoch majú silné pazúry, ktoré umocňujú silu uchytenia počas lezenia po kôre stromov. Hlava chameleóna : Chameleonóvité nemajú Jacobsonov orgán a podobne ako hadom im chýba vonkajšie aj stredné ucho. Toto nasvedčuje tomu, že by mohli byť chameleóny hluché, no dokážu medzi sebou komunikovať cez vibrácie pevných materiálov ako sú konáre stromov. Oko chameleóna je považované za „technicky“ najdokonalejšie v celej živočíšnej ríši. Horná a dolná časť očných viečok chameleóna je zrastená kožou pokrytou jemnými farebnými šupinami tak, že je nich otvor vo veľkosti očnej zrenice. Oči tohto plaza sa môžu pohybovať samostatne a dokážu súčasne vnímať dva objekty. Zviera môže vidieť v rozsahu 360°. Vo chvíli lokalizácie koristi sa dokážu chameleóny obidve oči sústrediť na tento jeden bod, čím chameleón získa ostrý, priestorový stereoskopický obraz, registrujú takto aj najmenší hmyz už do vzdialenosti 5-10 cm. Chameleóny sú schopné vnímať aj ultrafialové svetlo. Jazyk chameleóna je veľmi dlhý, môže presiahnuť dĺžku ich tela. Tento jazyk dokážu z tlamy vystreliť rýchlosťou väčšou, aká je postrehnuteľná ľudským okom.Jeho koniec je silne lepkavý, s hruškovitým svalom, ktorý rýchlo udrie a aj s pomocou mierneho podtlaku uchopí korisť. Následne je korisť rýchlo vtiahnutá do jeho silnej tlamy, v ktorej ju rozdrví a skonzumuje. Farba chameleóna : Známa je schopnosť chameleóna meniť svoju farbu. Túto výnimočnú schopnosť zabezpečujú špecializované kožné bunky ( chromatofóry ) , ktoré sa nachádzajú pod ich priesvitnou vonkajšou kožou. Farebné odtiene kože chameleóna sa menia v závislosti od genetických dispozícii jednotlivých druhov. Základné sfarbenie chameleónov je, podobne ako u väčšiny živočíchov, kombinované tak aby splynuli so svojim prostredím. Nie je pravda, že zmena farby chameleóna je podmienená aktuálnou adaptáciou na farbu prostredia. Na sfarbenie má vplyv aj teplota, ročné obdobie, intenzita osvetlenia, denná doba, ale aj jeho nálada, pohlavie a správanie v období pohlavnej aktivity, stres a iné vplyvy. Zmena farby chameleóna je teda skôr jedným zo spôsobov komunikácie. Vyjadruje aj emócie a môže byť cestou, ktorá má jedinca počas dvorenia zatraktívniť u opačného pohlavia. Pohlavný dimorfizmus : U väčšiny druhov chameleónov sa vyskytuje výrazný pohlavný dimorfizmus, samce v porovnaní so samicami sa vyznačujú väčšou pestrosťou a často u viacerých druhov chameleónov majú na sebe rôzne výraznejšie ozdoby, ako sú výrastky, goliere, rohy, alebo helma. Reprodukcia : Chameleóny sú najčastejšie vajcorodé, niektoré sú vajcoživorodé. Samičky vajcorodých druhov kladú vajíčka asi po 3-6 týždňoch gravidity. Zlezú zo stromov a v závislosti od druhu chameleóna vyhrabú 10-30 cm hlbokú jamu. Na dne tejto jamy sa počas kladenia otáčajú, po nakladení jamu zahrabú a toto miesto opustia. Množstvo nakladených vajec tiež závisí od druhu, malé druhy rodu Brookesia môžu naklásť iba 2-4 vajcia, pokým Chamaeleo calyptratus dokáže naklásť až 80-100 vajec. Vajcoživorodé chameleóny majú obdobie gravidity okolo 5-6 mesiacov. Novonarodené chameleóny spia, obalené v priesvitnom obale, kým sa nedotknú zeme, či konára, a vtedy sa po prebudení pokúšajú vyslobodiť z membrány. Samice vajcoživorodých chameleónov dokážu mať naraz 8-30 živých mláďat. Potrava : Zaujímavý je spôsob lovu chameleónovitých jašterov. Hlavnou potravinovou zložkou chameleónov je rôzny hmyz, hlavne kobylky , modlivky , na ktorý si dokážu počkať v stave nehybného postoja na konári. V prípade, že sa ich korisť usadí v dosahu ich dlhého lepkavého jazyka, vymrštia ho a úctyhodnou rýchlosťou si chytený hmyz týmto jazykom vtiahnu do papule. Väčšie druhy sa môžu živiť aj menšími vtákmi, alebo inými menšími zástupcami radu jašterotvarých. Chameleóny preferujú tečúcu, dažďovú vodu pred stálymi vodnými zdrojmi, nie je preto jednoduché ich naučiť aby ju v zajatí konzumovali z misky. Chameleón jemenský (Chamaeleo calyptratus) je najčastejšie chovaným druhom chameleóna. Obýva suché a kro...